Alessandro Baricco: Trikrát na svitaní
Raz večer som úplnou náhodou natrafila na film z roku 2007, kde hlavnú hrdinku stvárnila Kiera Knightley. Film mal názov Hodvábna cesta. Páčil sa mi svojou atmosférou, pomalou kamerou, úspornými dialógmi a tým, čo všetko sme pre lásku ochotní odpúšťať, urobiť. Prudko romantický film ale priznávam, že sa mi páčil a že som z neho mala dobrý pocit a jeho atmosféru si pamätám aj dnes. A potom som našla knihu, ktorá sa volá Hodváb a jej autorom je jeden z najprekladanejších talianskych autorov Alessandro Baricco. Od vtedy som prečítala viacero jeho kníh a jeho tvorba je ozaj pozoruhodná najmä štýlom písania. Svoje rozprávania skrýva do opisov, ale aj do dialógov a jeho knihy sú také rozdielne ako je Gary Oldman odlišný v Šarlátovom písmene, Piatom elemente a Leonovi J
Jeho posledný „mikro“ román Trikrát na svitaní, ktorý bol preložený do slovenčiny a vyšiel vo vydavateľstve Slovart v roku 2013, voľne nadväzuje na román Pán Gwyn. Teda ani nenadväzuje, on je skôr v Pánovi Gwynovi len spomínaný. Trikrát na svitaní je román, ktorý pozostáva z troch poviedok. V každej z nich sa stretávajú muž a žena. Na svitaní, kedy je čas na osamelosť a na blízkosť úplne neznámych ľudí. Čas, kedy je svetlo mäkké a nežné. Čas, kedy je možné urobiť úplne neočakávané veci.
Alessandro Baricco: Trikrát na svitaní
Prvý raz sa na svitaní stretávajú muž a žena. V hoteli. Je to také zvláštne skôr nechcené stretnutie ktoré sa celkom zaujímavo končí. Druhé stretnutie na svitaní je medzi zrelým mužom a rozvíjajúcou sa ženou. V hoteli. A muž zvažuje – dobre som urobil? Tretie stretnutie na svitaní sa začína v hoteli. Stretáva sa v nej žena, ktorá má tesne pred dôchodkom a mladý muž, ešte len dieťa. Všetky tri príbehy sú iné a zároveň rovnaké. Spája ich tenká nitka, ktorá robí z knihy zážitok pozitívneho čítania.
Po prečítaní Bariccových kníh sa vždy pýtam, je možné, aby sa to takto stalo? Aj keď odpoveď je vždy jasná, nie je to možné. Ale to ešte neznamená, že jeho príbehy sú nereálne. Napriek tomu je na Bariccovi vždy najlepšia atmosféra. Celá snovosť jeho kníh je vykreslená slovami, brilantnými dialógmi a možnosťou vytvoriť si vo fantázii príbeh, ktorý Baricco len naznačuje.
Takmer všetky jeho príbehy ostávajú vo mne, v mojej duši uzavreté a prepletajú sa s mojimi zážitkami a myšlienkami. Baricca môžem čítať kdekoľvek a čokoľvek a dokonca to môžem čítať niekoľko krát po sebe.
